Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici je jediným špecializovaným štátnym banským archívom na území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Nachádza sa v budove na Radničnom námestí v Banskej Štiavnici (obr. hore).
Archív som navštívil v rámci obhliadky Banskej Štiavnice asi na 3 hod. Vo vopred dohodnutom termíne návštevy archívu ma zaviedli do "bádatelne", kde mi asistoval zamestnanec archívu. Dal mi niekoľko kníh, kde bol zoznam archívneho materialu pre oblasť Zlatej Idky členenej na knihy mužstva, úkolová kniha, hlásenia, mapy, ale neboli tam žiadne fotografie z daného obdobia. Najviac ma zaujali zoznamy hlásení, z ktorých ako príklad vyberám:
1874 - správa o výsledku pokusu s novou trhavinou. Správa o výstavbe novej školy. 1890 - správa o smrtelnom pracovnom úraze 13 ročného banského robotníka. 1894 - riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Košiciach povoluje zavedenie telefónu do Zlatej Idky. (BHI 543 KR90). 1899 - Výskyt črevnej infekčnej nemoci u banských robotníkov v Zlatej Idke (757 KRab104). 1902 - zavedenie elektrického vrtania. 1903 - Požiar pri sypnom komíne. Zarazilo ma, že skoro každý ročník sa končil zoznamom sirôt, ktorých posielali do "Domu lásky" do Balatonfuredu. Na požiadanie mi asistent priniesol dve krabice hlásení a 4 mapy, lebo v archíve nie je dovolený voľný pohyb mimo bádatelne.
Pre zaujímavosť ešte uvádzam cenník služieb archívu: Xerox kópie od 0,19€ do 0,29€ pre A4 a A3; Skenovanie pre A3 aj A4 8,29€ za kus.; za používanie fotoaparátu 12€.
Z donesených dvoch krabíc som prečítal niekoľko dokumentov, ktoré boli všetky v maďarčine písané krasopisne. Pozastavil som sa nad zoznamami sirôt (foto dole z r. 1873), posielaných do Balatonfuredu, že sú to len chlapci od 8 do 12 rokov a u starších detí je miesto žiak uvedené triedič rúd.
Pri pohľade na tieto zoznamy som si spomenul na vyprávanie o ťažkom živote baníkov, že v jednom banskom mestečku žila jedna 10x ovdovelá žena so svojími deťmi a keď jej baňa začala brať i deti, umrela od žialu a nechala sa k nim pochovať. Pokladal som to za heroizovanie baníkov, až kým som pri návšteve miestneho cintorína nenašiel starý, už o múr domu smútku opretý starý kríž. Pod ním bola pochovaná Sidonie (1810-1865) s troma svojími deťmi.
